Základy náuky o dreve – charakteristika dreva ihličnatých drevín

Charakteristika dreva ihličnatých drevín

 

Drevo s výrazne tvrdším (tmavším) letným a mäkším (svetlejším) jarným drevom. Rozdiel je citeľný pri vrype nechtom na pozdĺžnych rezoch aj na­prieč ročných kruhov. Stržňové lúče nie sú voľným okom viditeľné.

Rozdelenie ihličnatých drevín podľa jadra:

ihličnaté dreviny

bezjadrové

jadrové

smrek obyčajný

jedľa biela

borovica lesná

smrekovec opadavý

tis obyčajný

borovica limbová

 

bezjadrové dreviny

Smrek obyčajný

Farba dreva je biela alebo žltobiela. Drevo je svetlejšie a žltkavejšie ako u jedle a časom vplyvom svetla žltne. Bezjadrová drevina. Hranice ročných kruhov sú výrazné, ale hranica prechodu z jarného do letného dreva je nevýrazná (prechod je pozvoľný), preto je farebne makroskopicky výraznejšia len úzka zóna neskoršieho letného dreva. Živičné kanáliky sú malé, voľným okom pozorovateľné na pozdĺžnych rezoch len na dobre vyhobľovanej a osvetlenej ploche ako jemné trhlinky. Čer­stvé drevo príjemne vonia po živici. Patrí k ľahkým a  mäkkým drevinám.               

Jedľa biela

Farba dreva šedobiela až hnedasto šedobiela v zóne vyzretého dreva  s šedým až nafialovelým nádychom. Hnedastý tón farby dáva drevu široká zóna letného dreva. Prechod jar­ného do letného dreva je náhly, ostro ohraničený, takže je zreteľný pomer medzi šírkou letného a jarného dreva. Pomer šírky jarného dreva býva zreteľne viditeľný najmä u širších ročných kruhov v pomere 1:1. Tento znak je ale veľmi variabilný a spoľahlivejšie je určenie podľa ostatných znakov. Okraje hrčí sú tmavé až čierne (spolu s konárom zarastie do dreva aj kôra). Drevo je bez živičných kanálikov a bez jadra. Čerstvé drevo má výrazne čpavkový zá­pach. Ľahké a mäkké drevo.

 

jadrové dreviny

Borovica lesná

Čerstvo spílené drevo je celé bledé, nažltlé alebo naružovelé, len po pôsobení svetla a vzduchu sa vyfarbí zóna jadra. Beľ je značne široká, zaberá 20 - 30 obvodových ročných kruhov a je žltobielej farby. Jadro je svetložltočervené až bledohnedé. Vyschnuté drevo po prehobľovaní povrchu stráca čiastočne tmavší tón farby jadra a vyfarbí sa plne len po určitom čase. Ročné kruhy sú výrazné s ostrým odlíšením jarného a letného dreva. Zóna letného dreva je pomiestne načervenalá a je zreteľne užšia ako zó­na jarného dreva. Drevo je so živičnými kanálikmi, ktoré sú zreteľné na pozdĺžnych rezoch ako pozdĺžne svetlejšie alebo tmavšie čiarky. Čerstvé drevo vonia živicou. Ľahké a mäkké drevo.

Smrekovec opadavý

Beľ je veľmi úzka (1,5 - 3 cm !), žltobiela až červenkastobiela. Jadro je výrazne farebne odlíšené. Drevo jadra z horských oblastí má červenohnedú (mäsovú) farbu, z nižších oblastí môže byť farba jadra bledšia, bledo-červenohnedá až bledohnedá. Ročné kruhy sú veľmi zreteľné - ostrá je hranica medzi jarným a letným drevom. Pomer šírky jarného a letného dreva je skoro 1:1. Drevo je so živičnými kanálikmi. Veľkosť živičných kanálikov je veľmi variabilná, od ťažko zreteľných čiaročiek až po výrazné, niekoľko cm dlhé čiary. Najmä drevo z horských oblastí máva často výraznejšie kanáliky. Čerstvé drevo má slabšiu vôňu živice. Mierne ťažké drevo a mierne tvrdé drevo.

Tis obyčajný

Veľmi úzka bledožltá beľ. Jadro široké u čerstvého dreva tmavočervené, na vzduchu sa sfarbí do hneda a vyschnuté je tmavočervenohnedé. Ročné kruhy dreviny z porastov sú prevažná úzke, z parkov môžu byť aj širšie  a na priečnom reze sú často vlnité. Drevo bez živičných kanálikov. Z ihličnatých drevín je to najťažšie a najtvrdšie drevo.

Borovica limbová

Beľ je úzka, červenkasto žltobiela, jadro v čerstvom stave bledočervené, neskôr hnedočervené zo starších stromov až tmavočerveno hnedé. Ročné kruhy bývajú úzke, na priečnom reze často zvlnené. Vrstva letného dreva je úzka a málo výrazná. Živičné kanáliky sú pomerne široké, dobre zreteľné a časté. Drevo príjemne vonia živicou. Ľahké a mäkké drevo.