Druh: duglaska tisolistá

(Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco)

Habitus

  • žmohutný strom v domovine dorastá do výšky 60 – 100 m
  • žkoruna kužeľovitá až široko kužeľovitá
  • žkôra je hladká zelenosivá až hnedosivá s mnohými živičnými mechúrikmi
  • žborka je hlboko rozpukaná do pozdĺžnych širokých platničiek s nápadne žltými korkovými lištami

Púčiky

  • púčiky sú ž10 x 5 mm veľké, vretenovité, ostro hrotité, hnedočervené

Výhonky (letorasty)

  • letorasty sú žžltozelené až červenkastožlté

Listy (asimilačné orgány)

  • asimilačné orgány ihlicovité
  • žIhlice 18 - 30 x  1-2  mm veľké, úzko čiarkovité, ploché, tupo zakončené
  • žna vrchnej strane tmavozelené lesklé
  • žna spodnej strane matné s dvoma pásmi belavých prieduchov
  • žvytrvajú až 8 rokov
  • po rozotretí príjemne voňajú po citróne

Kvety

  • ždrevina jednodomá kvety rôznopohlavné
  • kvitne IV – V
  • ž♂ šištice sú podlhovasto vajcovité, oranžovo žlté 10 - 15 x 5 - 6 mm veľké
  • ž♀ šištice sú podlhovasto vajcovité, zelené až červenkasté s dlhými trojhrotými podpornými šupinami

Plody - semená

  • plod je žšiška 5 - 10 x 3 - 4 cm veľká, podlhovasto vajcovitá, hnedá, nerozpadavá s dlhými trojhrotými podpornými šupinami:
    • duglaska tisolistá – zelená (Pseudotsuga menziesii subsp. viridis) - podporné šupiny smerujú priamo k vrcholu šišky ž
    • duglaska tisolistá - sivá  (Pseudotsuga menziesii, subsp. glauca) – podporné šupiny hrotom takmer odstávajú kolmo od šišky, alebo sú zahnuté až k báze šišky
  • žsemeno je 5 - 7 x 4 mm veľké, vajcovito trojhranné, stlačené, červebohnedé, žblanité krídelko asi 15 mm dlhé k semienku pevne prirastené

Rozšírenie

  • žDuglaska tisolistá - sivá (Pseudotsuga menziesii - subsp. glauca) – Skalnaté vrchy od 2 000 - 3 000 m n. m.
  • žDuglaska tisolistá - zelená (Pseudotsuga menziesii - subsp. viridis) – západná časť Severnej Ameriky - pobrežie Tichého oceánu,  v Siere Nevade vystupuje do 2 000 – 2 600 m n. m., tvorí rozsiahle rovnorodé porasty, ale aj zmiešané s jedľovcom rôznolistým (Tsuga heterophylla), tujou riasnatou (Thuja plicata), jedľou obrovskou (Abies grandis), borovicou ťažkou (Pinus ponderosa) a ďalšími, dorastá tu obrovských rozmerov - až do výšky 110 m (po sekvojovci najvyšší strom Severnej Ameriky)

Ekológia

  • žpolsvetlomilná drevina oceánskej klímy , rýchlo rastie, vyhovujú jej hlboké, vlhšie, prevzdušnené pôdy

Význam

  • žpre svoj rýchly rast sa využíva v lesnom hospodárstve ako produkčná drevina, drevo je podobné drevu smrekovca opadavého
  • žpestuje sa v parkoch
  • žvytvára rôzne dekoratívne formy – stĺpovité, smútočné, nízke s rôzne sfarbenými ihlicami