Druh: jedľa obrovská

(Abies grandis (Douglas ex D. Don) Lindl.)

Habitus

  • žv domovine dorastá do výšky 60 - 90 m
  • žkoruna široko kužeľovitá až polguľovitá ž
  • kôra podobná jedli bielej, ale s mnohými živicovými mechúrikmi (živica príjemne vonia)
  • žborka je sivohnedá, rozpukaná do nepravidelných obdĺžnikovitých platničiek

Púčiky

  • púčiky sú ž3 – 4 mm veľké, guľovité, hnedosivé až fialovasté, sklovito živičnaté !

Výhonky (letorasty)

  • žolivovozelené až žltkastohnedé, lysé

Listy (asimilačné orgány)

  • asimilačné orgány sú žihlicovité, na vrchole vykrojené, z vrchu tmavozelené lesklé žna spodnej strane s dvoma belavými (striebristými) pásmi prieduchov
  • ihlice sú výrazne hrebeňovito osporiadané (plošne – do roviny) vo dvoch radoch:
    • žvrchný rad tvoria kratšie ihlice (1,5 – 2,5 cm)
    • spodný rad tvoria dlhšie ihlice (4,0 – 5,5 cm)

Kvety

  • drevina jednodomá, kvety rôznopohlavné
  • samčie šištice sú vajcovité, svetložlté, vyrastajú z púčikov na spodnej strane minuloročných výhonkov
  • samičie šištice sú valcovité, svetlozelené, vzpriamené, 2 - 3 cm veľké, vyrastajú na vrchnej strane výhonkov na niekoľkých najvyšších praslenoch

Plody - semená

  • plod je žšiška, 6 - 12 x 3 - 4 cm veľká, valcovitá, vzpriamená
  • žsemenné sú šupiny polmesiacovité, celistvookrajové, kožovité
  • žpodporné šupiny sú krátke a v zrelosti nevyčnievajú
  • semeno je 7 - 8 x 4 - 6 mm veľké, takmer trojuholníkovité, hnedasté s pomerne širokým blanitým krídlom

Rozšírenie

  • žpôvodne rozšírená v západnej časti Severoamerického kontinentu od ostrova Vancouver na severe po strednú Kaliforniu
  • žrastie od nížin do 2100 m n. m.  (v pobrežnom páse Tichého oceánu)

Ekológia

  • žpolotienna drevina
  • v domovine žvytvára zmiešané porasty s duglaskou tisolistou, borovicou ťažkou, smrekom Engelmannovým, jedľovcom rôznolistým, tujou riastantou

Význam

  • žrýchlo rastie – vysoko produkčná drevina
  • žbola vysádzaná v lesných porastoch aj na Slovensku
  • žpri ozeleňovaní v parkoch, záhradách