Druh: imelovník biely

(Symphoricarpos albus (L.) S. F. Blake)

Habitus

  • ker vysoký 1 - 2 m, husto zakonárený, kôra sivohnedá až tmavosivá
  • borka tmavosivá, pozdĺžne rozpukaná

Púčiky

  • postavenie púčikov na výhonku (letoraste) je krížmo (priamo) protistojné
  • samotné púčiky sú široko vajcovité, prihrotené, sediace
  • obalové šupiny viaceré, hnedé až červenkasté

Výhonky (letorasty)

  • letorasty tenké, prútovité, svetlohnedé až červenkasté, neskôr žltosivé, lysé

Listy (asimilačné orgány)

  • listy jednoduché (perovité), 2 -6 x 2 - 5 cm veľké
  • tvarom dosť premenlivé, od vajcovito okrúhlastých až po podlhovasto vajcovité, na vrchole prihrotené, na báze okrúhlasté, celistvo okrajové
  • stopka je 0,6 - 1,0 cm dlhá
  • na výmladkoch sú listy až perovito laločnaté
  • vrchná strana tmavozelená, spodná modrastá (riedko chlpatá)

Kvety

  • drevina (ker) jednodomá, kvety obojpohlavné
  • kvitne od VI - VIII (IX)
  • kvety sú na krátkych stopkách, belavo ružové až červenkasté, zoskupené do hustých koncových strapcov

Plody - semená

  • plod je 8 - 15 mm veľká, nepravidelne guľovitá bobuľa, biela, šťavnatá, obsahuje dve semená
  • dozrieva IX - XI

Rozšírenie

  • pôvodne na severoamerickom kontinente - v širokom pásme na juhu Kanady a v severnej časti USA, od Atlantiku po Tichý oceán
  • do Európy bol zavedený roku 1817

Ekológia

  • rastie na svahoch hôr, obyčajne na suchých kamenistých pôdach, ale aj na brehoch riek
  • polotienna až svetlomilná drevina, nenáročná na pôdu, znáša znečistené mestské prostredie

Význam

  • dekoratívna drevina dlhým kvitnutím, bielymi plodmi
  • vhodná do živých plotov - dobre znáša zostrih