Druh: jarabina oskorušová

(Sorbus domestica L.)

Habitus

  • strom dorastajúci do výšky 15 - 25 (30) m, koruna je široko rozložitá, konáre +/- visiace
  • kôra je sivá a hladká
  • borka je tmavohnedá, rozpukaná do šupinovitých platničiek
  • oskoruša sa ako jediná s jarabinami nekríži a nevytvára hybridy
  • pred 40 miliónmi rokov sa evolučne vzdialila ostatným jarabinám a odvtedy sa  vyvíja samostatne

Púčiky

  • púčiky sú postavené po špirále, kužeľovité, hrotité, sediace, terminálny je najväčší
  • obalové šupiny viaceré, hnedasto červené až zelenkasté

Výhonky (letorasty)

  • letorasty sú sivasto plstnaté, neskôr lysejúce, mierne sploštené
  • žpočetné sú krúžkované brachyblasty

Listy (asimilačné orgány)

  • listy sú zložené - žnepárnoperovito zložené, 15 - 20 (22) cm dlhé
  • zložené sú zo 6 - 10 párov jednotlivých listov
  • jednotlivé listy sú podlhovasto elipsovité, 3 - 6 cm dlhé, krátko stopkaté až sediace, na báze okrúhlasté, po okraji od dolnej 1/3 k vrcholu pílkovité, na vrchole krátko hrotité
  • vrchná strana tmavozelené, spodná strana za mlada páperistá, neskôr lysá, sivozelená

Kvety

  • drevina jednodomá, kvety obojpohlavné, biele (plstnaté) , zoskupené do polguľovitých chocholíkovitých súkvetí  o priemere cca 10 cm
  • kvitne V - VI

Plody - semená

  • plod je guľovitá až hruškovitá malvica, 25  x  18 mm veľká v čase zrelosti žltočervená až zelenkasto hnedá, niekedy sa vyskytuje aj žltá farba
  • po povrchu sú husto bodkované
  • malvice dozrievajú až po uhniličený a následne nadobudnú sladkastú chuť

Rozšírenie

  • na Slovensku je rozšírená v južnej a juhovýchodnej časti v najteplejších oblastiach hlavne v oblastiach viníc, kde bola v minulosti pestovaná
  • Slovenskom prechádza severná hranica jej výskytu v rámci Európy
  • prevažne je rozšírená v prvom LVS, prípadne môže vystupovať do druhého zriedkavo do tretieho LVS
  • v rámci Európy je rozšírená hlavne v oblasti Stredomoria - Apeninský, Balkánsky, Pyrenejský polostrov, ďalej  Krym, Malá Ázia a severná Afrika
  • Zicháčkova oskoruša - 369 m n. m., 350 rokov, obvod kmeňa 440 cm, výška 20 m (Zabudišová, časť Chvílovec)
  • Modranská oskoruša - podľa oficiálnych meraní je najväčším stromom svojho druhu na svete, priemer kmeňa 160 cm a obvod kmeňa 500 cm vo výške 1,3 m od zeme, odhad veku od 360  do 500 rokov

Ekológia

  • žteplomilná a svetlomilná drevina náročná na úrodnosť pôdy
  • býval to hraničný strom, sadený na hraniciach pozemkov a medziach
  • oskoruši sa darí v oblastiach, kde sa pestuje vinič

Význam

  • žhlavne ako plodonosná drevina
  • plody sa využívajú v liečiteľstve - u stredovekých autorov sa rozkrojené a vysušené plody uvádzajú ako liečivo pri črevných ochoreniach a nechutenstve
  • skvasené plody sú základom pri výrobe vysoko kvalitnej pálenky – oskorušovice
  • ždrevo je tvrdé - najtvrdšie jadrové drevo zo všetkých európskych drevín, kvalitné, v minulosti sa z neho vyrábali vinárske lisy, mlynské zariadenia, ale aj nábytok