(Picea mariana (Mill.) Britton, Sterns et Poggenb.)
Habitus
- strom v domovine dorastajúci do výšky 20 - 30 m
- koruna je štíhla, kužeľovitá, neskôr širokokužeľovitá
- konáre vyrastajú v praslenoch, takmer vodorovne odstávajú
- kôra je červenkastá, neskôr sa mení na šupinovito odlúpavú borku
Výhonky (letorasty)
- jednoročné výhonky sú červenohnedé, v druhom roku tmavohnedé, žľaznato chlpaté
Listy (asimilačné orgány)
- asimilačné orgány sú ihlicovité
- ihlice sú 7 - 15 x 0,4 mm veľké, štvorhranné, hrotité, modrastozelené, matné, na spodnej strane so sivastými pásmi prieduchov
- vyrastajú po špirále, sú husto usporiadané - takmer rovnomerne pokrývajú vrchnú stranu konárov
Kvety
- drevina jednodomá, kvety rôznopohlavné, kvitne IV - V
- samčie šištice sú podlhovasto vajcovité, fialovasté, vyrastajú v pazuchách ihlíc
- samičie šištive sú široko vajcovité až guľovité, purpurové až fialovasté, krátko stopkaté, vzrastajú z púčikov na bokoch konárikov v hornej časti koruny, zo začiatku sú vzpriamené, neskôr ovísajú
Plody - semená
- plod je šiška 20 - 35 x 15 - 20 mm veľká (jedna z najmenších v rámci rodu smrek), široko vajcovitá, pred dozretím tmavopurpurová, po dozretí tmavohnedá až sivastá
- semenné šupiny sú pevné, po okraji jemne zubaté
Rozšírenie
- v Severnej Amerike tvorí polárnu hranicu lesa
- rastie od Atlantického oceánu na východe cez celý kontinent až po Aljašku, na juhu po Virgíniu a Visconsin, medzi 43° - 68° s. z. šírky v nadmorských výškach 200 - 1 700 m n. m.
- v Európe sa pestuje od roku 1700
Ekológia
- nenáročný na klímu a pôdu
- odolný mrazu
Význam
- dekoratívna drevina habitusom, fialovými kvetmi
- známe sú viaceré vzrastové aj farebné formy
- pestuje sa v parkoch
