Druh: jelša sivá

(Alnus incana (L.) Moench)

Habitus

  • žker až strom 10 – 20 m vysoký, žkoruna vajcovitá, hrotitá ž
  • kôra sivohnedá, neskôr svetlosivá hladká a takáto ostáva aj do vysokého veku !

Púčiky

  • žpostavené po špirále, žvajcovité, tupo hrotité, žstopkaté (stopky kratšie ako u jelši lepkavej)
  • žobalové šupiny dve, červenkasto hnedé, jemne plstnaté !

Výhonky (letorasty)

  • žoblé až tupo trojhranné, žčervenkasto hnedé
  • žjemne sivo plstnaté, žneskôr lysé s bielymi lenticelami

Listy (asimilačné orgány)

  • jednoduché, ž4 - 10 x 3 - 7 cm veľké, vajcovité až podlhovasto vajcovité
  • žpo okraji dvojito pílkaté (až plytko laločnato zubaté)
  • žstaršie listy na vrchnej strane tmavozelené na rube sivozelené, chĺpkaté
  • mladé listy z oboch strán sivo plstnaté

Kvety

  • ždrevina jednodomá kvety rôznopohlavné (morfologicky podobné jelši lepkavej)
  • žsamčie aj samičie jahňady sa zakladajú už na jeseň
  • kvitne III - IV, pred rozvíjaním listov (dva týždne pred jelšou lepkavou)
  • šištice elipsoidné, okolo 1 cm dlhé, na krátkych stopkách ! - až sediace

Plody - semená

  • plod je žsvetlohnedá, obráteno vajcovitá nažka, 3 mm veľká s úzkym obojstranným kožovitým krídelkom

Rozšírenie

  • žrozsiahly euro-sibírsky areál s dvoma centrami výskytu:
  1. sever Európy a Sibíri
  2. horské oblasti strednej Európy
  • žna Slovensku vystupuje do 940 (1290) m n. m., najmä v horských údoliach a okolo bystrín

Ekológia

  • žsvetlomilná drevina kontinentálnej klímy odolná mrazu
  • má žstredné nároky na obsah živín a vlhkosť pôdy
  • žrastie hl. popri vodných tokoch v horách aj na suťoviskách
  • žtvorí rovnorodé (popri vodných tokoch), ale aj zmiešané porasty s jelšou lepkavou, brezou, smrekom, vŕbami a inými drevinami

Význam

  • žpriekopnícka, melioračná, breho spevňujúcana aj prípravná drevina
  • žrôzne formy majú využitie aj pri ozeleňovaní
  • drevo ako jelša lepkavá, ale trochu horšej kvality a nedosahuje ani takých dimenzií