Druh: jedľa biela

(Abies alba Mill.)

Habitus

  • ždomáca drevina - žstrom prvej veľkosti  dorastajúci bežne do 30 – 40 m (max. 60 m), žkmeň je priamy, plnodrevný, nezbiehavý, žkonáre sú v praslenoch, takmer vodorovne odstávajúce (neskôr pomerne hrubé)
  • žkoruna je v mladosti pravidelná, kužeľovitá, vo vyššom veku valcovitá, tupo ukončená – sploštená (vytvára tzv. bocianie hniezdo)
  • koruna je tvarovo stála - nerozrastá sa
  • žkôra je v mladosti hladká, bielosivá až striebristo sivá, žborka, ktorá sa vytvára vo vyššom veku, hl. na báze kmeňa býva hnedosivá, nepravidelne šupinovito rozpukaná
  • žkoreňová sústava je kolovitá, neskôr srdcovitá (zabezpečuj pomerne vysokú odolnosť jedle bielej voči vyvráteniu vetrom)

Púčiky

  • žtupo vajcovité, červenohnedé, bez živice (žniekedy sú na báze živicové)

Výhonky (letorasty)

  • letorasty sú žsivo olivovo zelené žpokryté sú žltkastými až čiernymi chĺpkami, neskôr lysé, hladké

Listy (asimilačné orgány)

  • žIhlicovité, 20 - 30 x 2 - 3 mm veľké, ploché, žna vrchu tmavozelené, lesklé, žna spodnej strane s dvoma výraznými pásmi striebristých prieduchov, žna konci tupo hrotité, alebo vykrojené žna báze sa zbiehajú do stopky, žna konárik dosadajú elipsovite rozšírenou bázou
  • žvydržia 8 – 11 rokov, žpo opadnutí zanechajú na konári elipsovitú jazvu
  • žusporiadané sú po špirále,ž na zatienených a neplodných konároch sa stáčajú do dvoch radov, žvo vrcholci koruny a na plodných (a osvetlených) konároch sú kosákovito vzpriamené, hrotité

Kvety

  • žjednodomá drevina, kvety rôznopohlavné, žkvitne IV – V
  • ž♂ - šištičky sú 2 - 3 cm dlhé, valcovité, žltkasté, vyrastajú pri báze ihlíc na spodnej strane minuloročných konárikov, žzaložené sú už na jeseň a obalené sú pevnejšími kožovitými obalovými šupinami
  • ž♀ - šištičky sú až 6 cm dlhé, podlhovasto valcovité, vzpriamené, žvyrastajú na vrchnej strane minuloročných konárov iba na 3 - 4 najvyšších praslenoch, žsemenné šupiny sú ružovkasté v čase kvitnutia prekryté zelenými podpornými šupinami, žpodobne ako samčie kvety aj samičie sú založené už na jeseň na vrchnej strane vetvičky (ako väčšie púčiky)

Plody - semená

  • plod je vzpriamená šiška, žzrejúce šišky sú zelené až fialovasté, žzrelé šišky sú hnedé s výronmi živice, vzpriamené, ž10 - 25 x 3 - 5 cm veľké, valcovité s tenkými vyčnievajúcimi podpornými šupinami, ždozrievajú IX – X, žpo dozretí sa šišky na stromoch postupne rozpadávajú a na konári zostane iba stredné vreteno (aj viac rokov)
  • žsemeno je 8 - 13 mm dlhé, takmer trojhranné, hrboľaté, hnedé, lesklé s pevne prirasteným až 25 mm dlhým hnedým až fialovastým krídelkom,ž je výrazne aromatické (vonia po živici), sypavosť je 14 %, žklíčivosť je nízka 35 - 40% a podrží si ju len 0,5 roka, žjedľa v poraste začína rodiť až okolo 60 r. veku ž
  • semenáčik má 5 - 6 ihlicivitých tupo ukončených klíčnych listov, na ktorých sú z vrchnej strany menej výrazné dva pásy svetlých prieduchov

Rozšírenie

  • žareál rozšírenia v jedle je rozpojitý, obmedzený na horské sústavy južnej a strednej Európy (Pyreneje, Alpy, Karpatský oblúk, Balkánsky polostrov)
  • žna Slovensku je drevinou pahorkatín až vysočín, od 300 – 1100 (Vysoké Tatry 1260) m n. m., žoptimum rozšírenia má  v 4 – 6 LVS

Ekológia

  • jedľa je žtienna drevina oceánskej klímy (nálet a nárast si udržiava vitalitu aj v tieni materského porastu)
  • žvyžaduje pôdy dobre zásobené živinami, svieže až vlhké s dostatkom vlahy (600 - 700 mm ročných zrážok), žvyhýba sa príliš suchým, ale aj príliš zamokreným pôdam, žrastie dobre na rozličných geologických podložiach
  • žcitlivá je na teplotné extrémy (poškodzujú ju najmä skoré a neskoré mrazy), ale aj na znečistenie imisiami
  • žvytvára zmiešané porasty (netvorí rovnorodé porasty) so smrekom a bukom , ktoré patria medzi najstabilnejšie a najprodukčnejšie porastové štruktúry  (porastová zásoba 500 - 600 m3 / ha)
  • žv mladosti rastie jedľa veľmi pomaly,ž maximum výškového prírastku dosahuje od 40 - 60 roku
  • v pokročilom veku prestáva rásť vrchol a vytvára už spomínané tzv. bocianie hniezdo

Význam

  • žjedľa je nositeľom objemového prírastku v poraste
  • jej podiel na lesoch SR (zastúpenie) je cca 4,0 %
  • melioračná drevina (opadom do určitej miery pôdu zlepšuje a obohacuje o živiny)
  • ždrevo je bezjadrové, svetlo sivé (niekedy s fialovastým nádychom), pomerne ľahké, pružné dobre štiepateľné - neobsahuje živicu, čerstvé pri rezaní zapácha (po octe)
  • žvyužitie dreva – výroba nábytku, stavebníctvo v minulosti vodné stavby (mosty, ...), šindeľ