púčiky sú postavené po špirále, široko vajcovité, tupo hrotité, sediace
terminálny je najväčší – tupo kužeľovitý
obalové šupiny sú hnedofialové na vrchole bielo plstnaté
Výhonky (letorasty)
letorasty sú priame, oblé, červenohnedé, sivo plstnaté, neskôr hnedosivé – lysé s pozdĺžnymi belavými lenticelami
početné sú krúžkované brachyblasty
Listy (asimilačné orgány)
listy sú zložené - nepárnoperovito zložené, 15 - 20 cm dlhé
zložené sú zo 4 - 7 párov jednotlivých listov
jednotlivé listy sú kopijovité až podlhovasto elipsovité, 3 - 5 x 1 - 1,5 cm veľké, krátko stopkaté až sediace
po okraji hrubo pílkovité v spodnej časti často celistvo okrajové
vrchná strana je tmavozelená, riedko chlpatá, spodná strana svetlejšia, viac či menej chlpatá
Kvety
drevina jednodomá, kvety obojpohlavné, biele, zoskupené do vzpriamených chocholíkovitých metlín o priemere 10 - 15 cm
kvitne V – VI
Plody - semená
plod je guľovitá svetločervená malvica, 0,9 - 1,5 cm veľká
obsahuje 2 - 4 kvapkovité (4 x 2 mm veľké) hnedé semená
Rozšírenie
pôvodne takmer celá Európa (okrem juhu Európy), na severe po severnú hranicu lesa a Sibírou až na Ďaleký východ
na Slovensku od najnižších polôh priemerne do 1 540 – 2 010 m n. m. (je súčasťou hornej hranice lesa a vystupuje až do pásma kosodreviny )
Ekológia
polotienna, vo vyššom veku svetlomilná drevina, úplne odolná mrazom !
nenáročná na obsah živín v pôde, znáša sucho, ale aj nadbytok vlahy
Význam
významná priekopnícka drevina hlavne vo vysokých horských polohách
prípravná drevina, pôdoochranná, ale aj ohryzová a plodonosná
plody sú významným zdrojom poptravy pre mnohé populácie vtáctva v jesených a zimných mesiacoch (chochláč severský, drozdy, ...), ktoré zároveň zebezpečujú jej rozširovanie
využíva sa pri tvorbe zelene v mestách
známe sú jej mnohé formy (smútočná, žltoplodá, strihanolistá, ...)
