LESNÉ VEGETAČNÉ STUPNE
Na Slovensku rozoznávame 8 lesných vegetačných stupňov
lesný vegetačný stupeň | nadmorská výška v m n. m. | priemerná ročná teplota v o C | ročné zrážky v mm | vegetačné obdobie v dňoch |
- dubový
| menej ako 300 | 8,5 a viac | 600 a menej | 180 a viac |
- bukovo – dubový
| 200 – 500 | 6 – 8,5 | 600 – 700 | 165 – 180 |
- dubovo – bukový
| 300 – 700 | 5,5 – 7,5 | 700 – 800 | 150 – 165 |
- bukový
| 400 – 800 | 5 – 7 | 800 – 900 | 130 – 150 |
- jedľovo – bukový
| 500 – 1 000 | 4,5 – 6,5 | 900 – 1 050 | 110 – 130 |
- jedľovo – bukovo – smrekový
| 900 – 1 300 | 3,5 – 5 | 1 000 – 1 300 | 90 – 120 |
- smrekový
| 1 250 – 1 550 | 2 – 4 | 1 100 – 1 600 | 70 – 100 |
- kosodrevinový
| 1 500 a viac | 2,5 a menej | 1 500 a viac | 60 a menej |
Charakteristika lesných vegetačných stupňov:
- Dubový (do 300 m nadmorskej výšky) – ide o lesy najnižších polôh mimo areálu buka, na Záhorí sú v tomto vegetačnom stupni vysadené rozsiahle boriny, ktoré pravdepodobne nahradili pôvodné brezovo-dubové lesy
- Bukovo-dubový (od 200 do 500 m nadmorskej výšky) – v tomto stupni sa už popri dube objavuje aj buk, hoci slabšieho vzrastu. Ide v podstate o prechodné pásmo medzi dubinami a bučinami, s ktorým si ani odborníci nevedia celkom poradiť.
- Dubovo-bukový (od 300 do 700 m nadmorskej výšky) – v tomto stupni už dominuje buk, dub sa tu udržuje len vďaka rôznym narušeniam bučín suchými rokmi alebo človekom, tieto lesy je pomerne ťažké odlíšiť od 4. vegetačného stupňa
- Bukový (od 400 do 800 m nadmorskej výšky) – v tomto stupni sa vyskytujú krásne nezmiešané bučiny, často aj takmer bez bylinného podrastu s pôdou pokrytou len bukovým lístím
- Jedľovo-bukový (od 500 do 1 000 m nadmorskej výšky) – tu sa už popri buku vyskytuje aj mohutná jedľa, miestami aj smrek, patria sem naše najslávnejšie pralesy, napríklad Dobročský prales alebo Stužica, jedľa je schopná prerásť buk a dožíva sa vyššieho veku, buk je však vitálnejší a ľahšie sa zmladzuje
- Smrekovo-bukovo-jedľový (od 900 do 1 300 m nadmorskej výšky) – tento stupeň je pokračovaním predchádzajúceho, miestami v ňom však už prevládajú ihličnaté dreviny, najmä na chudobnejších horninách
- Smrekový (od 1 250 do 1 550 m nadmorskej výšky) – tento stupeň tvorí nápadný pomerne úzky pás pozdĺž hornej hranice lesa, smrek tu býva často až po zem zavetvený a porasty sú rozvoľnené, smrek tu nemá úplne ideálne podmienky pre svoj rast, je tu však mimo dosahu škodcov, najmä lykožrúta (škodcom nevyhovuje chladná horská klíma)
- Kosodrevinový (nad 1 550 m nadmorskej výšky) – kosodrevina už vlastne nie je lesom (je nižšia ako 5 m a teda je krovitým spoločenstvom). Na Slovensku sa však o ňu tradične starali lesníci, takže ju priraďujeme k lesným pozemkom, nad kosodrevinou sa nachádzajú už len nelesné stupne holí a skál
Okrem stupňovitých (zonálnych) lesov máme na Slovensku aj lesy (azonálne), ktoré sa vyskytujú vo viacerých vegetačných stupňoch, pretože sú sformované inými faktormi než klímou. Sú to napríklad sutinové javoriny a jaseniny, lužné lesy, jelšiny v okolí vodných tokov, alebo boriny na vápencových bralách.
„Zámerne som išiel do lesa, pretože som chcel žiť.“
(Henry David Thoreau)
„Všetko veľké na svete sa začína malým.
Strom, ktorý zaplní náručie,
rastie z jemného korienka.
Deväťposchodová veža sa stavia od kôpky zeme. “
(LAO-C´ (6. stor. pred n. l.))
„Aj cesta dlhá tisíc míľ sa musí začať prvým krokom. “
(LAO-C´ (6. stor. pred n. l.))
„Láskavosť nič nestojí. “
(írske príslovie)
„Putovanie semien dáva vznik stromom.“
(čínsky záhradník)
„Niet lepšieho vzdelania,
ako je nepriazeň osudu. “
(BENJAMIN DISRAELI (1804 – 1881))
„V mladosti zasaď strom,
dobre sa oň staraj,
aby si sa v starobe mal v tieni o čo oprieť.“
(VZ)
„Keď tradícia prekročí svoj rámec, stáva sa z nej tragédia.“
(VZ)