Listy

LISTY

List je bočný orgán stonky s obmedzeným rastom, jeho hlavnou funkciou je fotosyntéza, transpirácia, výmena plynov a látkový metabolizmus. Jeho tvar a znaky sú dôležité pri určovaní drevín.

Popis úplného listu:

• lupeňovitá čepeľ
• vrchol čepele
• báza čepele
• stopka (na báze rozšírená do pošvy)
• pošva
• prílistky

Žilnatina listov

Žily (vena) – sú špecifické vodivé cievne zväzky, ktoré prechádzajú listami a ich vrchná strana je drevnatá. Majú vodivú a mechanickú funkciu a sú oporou listu. U našich drevín sa vyskytujú dva typy žilnatín:

1. žilnatina nahosemenných – otvorená:

   1. s jednou strednou žilou (napr. borovica limbová, smrek obyčajný, smrekovec opadavý)
   2. s dvomi žilami (borovica lesná, jedľa biela)
   3. vejárovitý typ (ginko dvojlaločné)

2. žilnatina krytosemenných (dvojklíčnolistových)  – uzatvorená, tvorená sústavou žíl I. – III. stupňa (rádu), pri hrubom triedení sa na našich domácich drevinách môže vyskytnúť v dvoch variantoch:

   1. perovitá – má jednu hlavnú žilu I. st. z ktorej na jednu a druhú stranu odbočujú žily II. st. (napr. buk, duby, ...)

   2. dlaňovitá – z bázy listovej čepele lúčovite (dlaňovito) vystupuje niekoľko žíl I. st., ktoré sa ďalej perovito rozkonárujú (napr. javor mliečny, javor horský, platany, ...)

Listy podľa tvaru listovej čepele môžu byť:

1. čiarkovitý (ihlicovitý)  - čiakovitý - rojovník močiarny, ihlicovitý (ihličnany)  - jedľa biela
2. kopijovitý (vŕba biela)
3. elipsovitý - najširší cca v strede (buk lesný)
4. vajcovitý - najširší v spodnej tretine (hrab obyčajný)
5. deltoidický (topoľ čierny)
6. srdcovitý (lipa veľkolistá)
7. obráteno vajcovitý - najširší v hornej tretine (jelša lepkavá)
8. okrúhlastý (topoľ osikový, lieska obyčajná)
9. nesúmerný – asimetrický (bresty)

Listy podľa okraja listovej čepele môžu byť:

1. ploché (väčšina drevín)
2. podvinuté (napr. vŕba sivá, rojovník močiarny)

Listy podľa tvaru (zubatosti) okraja listovej čepele môžu byť:

1. celistvo okrajové
2. zúbkaté
3. pílkaté
4. dvojito pílkaté
5. vrúbkované

Listy podľa tvaru listovej čepele:

1. jednoduchý list:

   1. celistvý – nemá do listovej čepele nijaké hlbšie výrezy (napr. buk lesný)
   2. delený – čepeľ má rozčlenenú hlbšími zárezmi, ale jednotlivé časti sú navzájom spojené aspoň úzkym súvislým pásom listovej čepele, jednoduchý delený list podľa hĺbky zárezov môže byť:

• laločnatý – zárezy sú do 1/3 listovej čepele a podľa typu žilnatiny môže ešte byť:
  • perovito laločnatý  (dub zimný)
  • dlaňovito laločnatý  (javor mliečny, kalina obyčajná)

• zárezový – zárezy sú do ½ listovej čepele a podľa typu žilnatiny môže ešte byť:
  • perovito zárezový (dub letný)
  • dlaňovito zárezový  (javor horský)

• dielny – zárezy sú do 2/3 listovej čepele a podľa typu žilnatiny môže ešte byť:
  • perovito dielny  (hloh jednosemenný, dub cerový)
  • dlaňovito dielny  (javor cukrový)

2. zložený list – čepeľ má rozloženú na samostatné časti (lístky) tak, že ani pri strednej žile a báze sa nezachoval súvislý pás listovej čepele, zložené listy podľa typu žilnatiny môžu byť:

1. perovito zložené a tie môžu byť:

• nepárno perovito zložené – ukončené jedným lístkom (jarabina vtáčia, agát biely)
• párno perovito zložené – ukončené dvoma lístkami (karagana stomovitá)

2. dlaňovito zložené listy – tie sa ďalej členia podľa počtu listov, z ktorých pozostávajú na :

• trojpočetné (štedrec ovisnutý)
• päťpočetné (pagaštan pleťový)
• sedem početné (pagaštan konský)