Druh: imelo biele

(Viscum album L.)

Habitus

  • žpoloparazitický ker rastúci v korunách stromov
  • žkoruna je guľovitá v priemere  0,5 – 1,0 m veľká, husto zakonárená
  • žkôra dlho zelená, staršia sivá

Výhonky (letorasty)

  • letorasty sú žžlto zelené, vidlicovito rozkonárené

Listy (asimilačné orgány)

  • listy sú jednoduché, žtrváce (neopadavé), kopijovité až obráteno vajcovité, na vrchole zaoblené, alebo slabo vykrojené, ž4 - 7 x 2 - 10 cm veľké, kožovité, sediace
  • žilnatina je rovnobežná

Kvety

  • ždvojdomá rastlina
  • kvety jednopohlavné
  • kvitne II – III

Plody - semená

  • plod je žsmotanovobiela (až žltobiela) guľovitá bobuľa, 8 - 10 mm veľká s lepkavým dužinatým oplodím
  • žobsahuje jedno 5 - 7 x 4 mm veľké, vajcovité, stlačené semeno
  • ždozrieva XI – XII

Rozšírenie

  • žpôvodne rozšírený v strednej až južnej Európe v Malej Ázii a na Kaukaze
  • žna Slovensku je poloparazitom na ihličnatých drevinách (jedle, borovice) a listnatých drevinách (topole, vŕby, lipy, javory, jablone, jelše, brezy)

Význam

  • obsahuje lektín, živice, alkaloidy, flavonoidy, histamín, rôzne organické kyseliny a iné látky
  • história využívania tejto rastliny spadá až do obdobia Keltov, ktorí ju považovali za mocnú a čarovnú rastlinu (využívali ju pri rôznych rituáloch)

Z histórie

Podporiť atlasdrevin.sk