Druh: lipa malolistá, Rod: lipa (Tilia), Čeľaď: lipovité (Tiliaceae), Skupina: Krytosemenné dreviny

(Tilia cordata Mill.)
-> Rod: lipa (Tilia) -> Čeľaď: lipovité (Tiliaceae) -> Skupina: Krytosemenné dreviny

Habitus

  • žstrom vysoký 20 - 30 m, žkoruna široko vajcovitá, rozložitá až elipsoidná, husto zakonárená
  • žkôra svetlohnedá, neskôr hnedosivá
  • žborka plytko rozpukaná do pozdĺžnych pásov, tmavosivá až černastá

Púčiky

  • žpostavenie púčikov je špirálovité - striedavé
  • púčiky sú vajcovité, tupé, sediace
  • žobalové šupiny sú dve, žltozelené až červenohnedé
  • spodná šupina je menšia - len zboku pritlačená k veľkej kapucňovitej šupine

Výhonky (letorasty)

  • letorasty sú žoblé, v mieste nasadenia púčikov lomené, žžltohnedé až červenkastohnedé
  • žlenticely sú tmavé, okrúhlasté

Listy (asimilačné orgány)

  • listy sú jednoduché, žširoko srdcovité, 5 - 8 x 4 - 7 cm veľké
  • na vrchole dlho hrotité,ž na báze nepravidelne srdcovité, po okraji dvojito pílkovité, alebo vrúbkovano zúbkaté
  • žvrchná strana je tmavozelená lysá, žspodná strana je modro zelená
  • žžilnatina III. rádu je nevýrazná
  • žv pazuchách žíl sú chumáčiky „hrdzavých“ chĺpkov
  • stopka je lysá. 2 - 4 cm dlhá

Kvety

  • drevina jednodomá, kvety obojpohlavné, kvety sú žltozelené, žzoskupené sú po 5 - 9 vo vzpriamených chocholíkoch na dlhých stopkách, ku ktorým je prirastený 4 - 8 cm dlhý jazykovitý žltozelený listeň
  • žkvitne VI – VII po olistení, asi o 14 dní neskôr ako lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos)
 

Plody - semená

  • plod je žjednosemenná nažka (oriešok ), obráteno vajcovitý, 5 - 7 mm veľký, ± hladký
  • žoplodie je kožovité (mäkké – dá sa stlačiť), husto plstnaté
  • ždozrieva v septembri
  • žklíčivosť je 50 - 70 % a udrží si ju 2 - 3 roky
  • semenáčik lipy malolistej:
    • klíčne listy dlaňovito 5 a viac laločnaté
    • prvé listy sú vajcovité, prihrotené, nerovnomerne zúbkované na báze šikmo srdcovité, tvarom podobné prvým listom Javora horského, ale chĺpkaté a nie protistojné.

Rozšírenie

  • žpôvodne rozšírená vo veľkej časti Európy a zasahuje až na Sibír
  • žna Slovensku rastie od najnižších polôh a priemerne vystupuje do 870 m n. m. (max. 1 130 m n. m.)
  • častá je na rovinách a úpätiach svahov
  • jej zastúpenie sa zvyšuje smerom zo západu na východ Slovenska

Ekológia

  • žtienna až polotienna drevina, v mladosti znáša aj silné zatienenie
  • rastie hlavne na hlbokých, ale aj plytkých pôdach, suťoviskách s javormi (Acer), brestmi (Ulmus) a jaseňom (Fraxinus) v lužnom lese s dubom letným (Quercus robur)
  • dobre rastie na hlbokých, sviežich pôdach bohatých na dusík
  • žpatrí medzi tzv. cenné listnáče
  • žkoreňová sústava je bohatá, srdcovitá

Význam

  • žnárodný strom Slovanov
  • žje to cenná zápojová drevina a žmelioračná drevina, ktorá opadom pôdu chráni a zlepšuje
  • žmedonosná
  • ždrevo je kvalitné, využívané predovšetkým v rezbárstve
  • žčastá ako alejový strom
  • žmá dobrú pňovú výmladnosť

Z histórie

Podporiť atlasdrevin.sk

Súbory cookies:

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie tejto webovej lokality ukladáme niekedy na vašom zariadení malé dátové súbory, tzv. cookie.
Ak povolíte všetky cookies a navštívite nás nabudúce, pripojíte sa vďaka ním rýchlejšie, a náš web vám ponúkne relevantné informácie a umožní vám počas objednávky jednoduchšie vyplniť vaše údaje. Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovania našich stránok. Ak sa rozhodnete neakceptovať cookies, nebudete môcť používať niektoré funkcie na našej webovej stránke.

Akceptovať všetky cookies