Borovica čierna

(Pinus nigra Arn.)

-> Rod: borovica (Pinus) -> Čeľaď: borovicovité (Pinaceae) -> Skupina: Nahosemenné dreviny

Habitus

ihlicovité, 8 - 16 cm dlhé, pevné, končisté, po okraji jemne pílkaté, na priereze polkruhovité
vyrastajú po dve na brachyblastoch, pošvy ihlíc sú 10 - 12 mm dlhé, trváce
ihlice vytrvávajú 3 - 5 rokov

plod je šiška 4 - 10 x 2,5 - 4 cm veľká, vajcovitá až podlhovasto vajcovitá, svetlo hnedá, takmer sediaca, nerozpadavá
štítok je kosoštvorcovitý, lúčovito ryhovaný, žltohnedý, lesklý s priečnou vyvýšenou hranou
semenné šupiny sú drevnaté, na spodnej strane tmavohnedé až černasté
pupok je tmavohnedý s odpadávajúcim tŕnikom
dozrieva na jeseň 2 roku a odpadáva v 3 roku
semeno je 5 - 7 x 3 - 4 mm veľké, podlhovasto vajcovité, farebne premenlivé, žltosivé až hnedé, prípadne mramorovité
blanité krídlo je 2 - 2,5 cm dlhé, svetlo hnedé, tmavšie pásikované

pôvodné rozšírenie - Južná Európa, Severná Afrika, Malá Ázia až Kaukaz v horských oblastiach od 600 – 2 000 m n. m.
jej výskyt je ostrovčekovitý (izolovaný)
na Slovensku je nepôvodná

je to svetlomilná drevina s malými nárokmi na obsah živín a pôdnu vlhkosť
náročná na teplo, dobre rastie hl. na vápencoch, u nás je odolná mrazu
v miestach pôvodného výskytu vytvára rovnorodé aj zmiešané porasty s borovicou lesnou, borovicou halepskou, borovicou prímorskou, jedľou bielou, jedľou gréckou, dubom cerovým, dubom plstnatým, dubom cezmínovým, ...)

v oblastiach s pôvodným rozšírením patrí medzi významné hosp. dreviny
na Slovensku sa využívala na zalesňovanie zdevastovaných plôch na vápencoch (v krasových územiach) po pastve (napr. v oblasti Čachtického hradu)
dekoratívna habitusom, vytvára viaceré formy (stĺpovité, poliehavé, ...)
je odolná exhalátom – vhodná do mestského prostredia