Druh: borovica Banksova

(Pinus banksiana Lamb.)

Habitus

  • strom vysoký 15 - 20 m s netvárnym (krivým) kmeňom a nepravidelne rozkonárenou riedkou korunou
  • zvláštnosťou je, že na ročnom výhonku sa môžu vytvoriť 2 - 3 prasleny konárov
  • kôra červenohnedá
  • borka černastá, pomerne tenká - šupinovitá

Púčiky

  • púčiky sú podlhovasto vajcovité, žltohnedé
  • púčikové šupiny sú pritisnuté, silno živičnaté

Listy (asimilačné orgány)

  • asimilačné orgány ihlicovité
  • ihlice sú po 2 na brachyblastoch, 3 - 5 cm dlhé, pevné, pozdĺž osi skrútené, odstávajúce na všetky strany
  • po okraji jemne pílkovité
  • na vetvičke vytrvajú 3 - 4 roky

Kvety

  • drevina jednodomá, kvety rôznopohlavné, kvitne IV - V
  • samčie (♂) šištice sú vajcovité, žlté, zoskupené na báze tohoročného výhonku
  • samičie (♀) šištice sú vajcovité až guľovité, červené, krátko stopkaté, umiestnené na konci, ale aj na bokoch tohoročného výhonku po 2 - 3 v praslenoch

Plody - semená

  • plod je šiška, 3 - 5 x 2 - 3 cm veľká, kužeľovitá, sediaca, kosákovito zakrivená smerom ku konáru, na strome vydrží aj niekoľko rokov (10 – 20)
  • dozrieva na jeseň druhého roka

Rozšírenie

  • pôvodne rastie na Severoamerickom kontinente – Kanada, sever USA, kde tvorí rovnorodé porasty na chudobných pôdach (skalnaté miesta, močiare)
  • do Európy bola zavedená roku 1783

Ekológia

  • u nás výborne odoláva nízkym teplotám

Význam

  • v minulosti sa používala na zalesňovanie najchudobnejších pôd (kde zo začiatku rástla lepšie, ako domáca borovica lesná)
  • ako parková drevina
  • ozeleňovanie a stabilizácia násypových a výkopových svahov