Druh: borovica lesná

(Pinus sylvestris L.)

Habitus

  • žstrom 20 – 30 m vysoký, kmeň priamy valcovitý
  • žkoruna kužeľovitá, kopulovitá až dáždnikovito sploštená vo vyššom veku vysoko nasadená  - veľmi premenlivá
  • žkonáre v praslenoch, hrúbka premenlivá v závislosti od ekotypu
  • drevina žtvarovo nestála - hlavne v závislosti od toho, či rastie ako solitér, alebo je súčasťou porastu
  • žkôra v mladosti hladká žltohnedá, neskôr v hornej časti žltohnedá kožovitá borka odlupujúca sa v tenkých šupinách
  • borka v dolnej časti kmeňa hlboko rozpukaná (v plátoch), premenlivého tvaru
  • žkoreňová sústava kolovitá, prenikajúca hlboko do pôd, čo dodáva drevine stabilitu
  • ždožíva sa 300 – 400 rokov

Púčiky

  • púčiky sú ž6 - 12 mm veľké, podlhovasto vajcovité, prihrotené, hnedočervené, spravidla živičnaté

Výhonky (letorasty)

  • letorasty sú pomerne hrubé, zelenožlté, lysé

Listy (asimilačné orgány)

  • Ihlicovité 40 - 80 mm x 1,5 - 2mm veľké, na priereze polkruhovité, tuhé, hrotité
  • vyrastajú na brachyblastoch po dve (sekcia - Pinaster, subsekcia - Pinea)
  • po dĺžke sú mierne stočené na hranách jemne ostité, na vetvičkách vytrvajú 3 - 4 roky
  • šupiny na báze ihlíc sú najskôr belavé neskôr sivé

Kvety

  • jednodomá, kvitne v máji, kvety rôznopohlavné
  • ♂ šištičky sú 6 - 8 mm veľké, vajcovité, sírovo žlté, nahrčené na báze letorastu (akoby v strapci)
  • ♀ šištičky sú 5 - 6 mm veľké, guľovité, červenkasté, vyrastajúce po 2 - 3 na konci tohoročných konárikov pred koncovým púčikom
  • prvý rok na jeseň sú veľkosi hrachu, na jar druhého roku sa predlžujú a do jesene dozrievajú, otvárajú sa a semeno vylieta na jar tretieho roku

 

Plody - semená

  • šiška je 3 - 7 x 2 - 3 cm veľká, kužeľovito vajcovitá, po dozretí svetlohnedá (pred dozretím zelená) matná
  • plodové šupiny sú ukončené kosoštvorcovitým sivohnedým plochým, alebo vypuklým štítkom uprostred s pupkom (sekcia Pinaster) ž
  • šiška dozrieva na jeseň druhého roku, otvára sa a semeno vylieta na jar tretieho roku
  • semeno 3 - 4 mm veľké, podlhovasto vajcovité, farebne veľmi premenlivé - od čiernej cez hnedú až belavé (aj mramorovité) s lesklým 12 - 20 mm dlhým krídlom, ktoré je k smienku klištikovite prichytené
  • rodiť začína už v 15 r. v zápoji od 30
  • klíčivosť je cca 80%, podrží si ju asi 3 roky
  • semenáčik má 5 – 7 trojhranných klíčnych lístkov, v tom istom roku nasadí výhonok s plochými na okraji jemne pílkovitými ihlicami (ihlice sú po jednej), v druhom roku sú ihlice už po dvojiciach a v treťom roku nasadí prvé bočné výhonky;

Rozšírenie

  • jedna z najrozšírenejších drevín na severnej pologuli zaberajúca väčšiu časť Európy a severnej Ázie
  • vyhýba sa nížinám západnej Európy s oceánskou klímou (aj Maďarskej nížine) na severe zasahuje až do tundry
  • žna Slovensku sa prirodzene vyskytuje na Záhorskej nížine  (200 m n. m.) s dubom letným (tzv. kyslé dúbravy) - tento výskyt je izolovaný od rozsiahlejšej prirodzenej oblasti jej výskytu, ktorá je v severnej oblasti stredného Slovenska
  • žnajčastejšie je  však drevinou horských oblastí od 800 m n. m. do cca 1490 (1 860) m n. m. (hl. severná časť stredného Slovenska - Vysoké Tatry)

Ekológia

  • žborovica lesná je vyslovene svetlomilná drevina kontinentálnej klímy, odolná mrazom a dobre znášajúca výkyvy teplôt
  • ždo výšky rastie v mladosti rýchlo, výškový prírastok vrcholí medzi 15 – 25 rokom
  • žna suchých pôdach a extrémnych stanovištiach má charakter priekopníckej dreviny, rastie prakticky na všetkých podkladoch (skaly, sutiny aj rašeliniská)
  • žv rámci prirodzeného areálu vytvára mnoho ekotypov (formy vzrastu)
  • žmá tendenciu rozkonárovať sa – pokiaľ rastie ako solitér, preto, aby sme dosiahli priame plnodrevné kmene je nutné ju pestovať v tesnom zápoji (na Záhorí)
ž

Význam

  • žpo smreku je to druhá najrozšírenejšia ihličnatá drevina
  • v súčasnosti má zastúpenie cca 6,7 % na lesoch Slovenska (pôvodne to bolo až 14,1 %)
  • drevo je jadrové (jadro je bledo červeno hnedej farby – zaberá menšiu časť prierezu kmeňa ako je to u smrekovca opadavého)
  • žkvalita dreva do značnej miery závisí jej ekotypu
  • žjej priekopnícky význam sa využíva pri zalesňovaní zdevastovaných plôch ako aj plôch po kalamitách
  • žna stanovište ma borovica skôr negatívny vplyv – zle kryje korunou pôdu a opadom ju nezlepšuje – skôr naopak zakysľuje
  • žnetrpí vývratmi, ale zle vychovávané porasty borovice (preštíhlené) trpia polomom vrcholcov
  • žborovicové monokultúry ( hl. vo fáze mladín) sú často postihované požiarmi (veľká hustota jedincov na ploche a veľké množstvo vysoko horľavého materiálu – opadnuté ihličie a odumreté vetvy)