Druh: borovica horská

(Pinus mugo Turra)

Habitus

  • žpoliehavý ker 3 – 5 m vysoký, žkmene často plazivé s vystúpavými konármi
  • žkôra je hnedosivá, postupne prechádza do tmavosivej až černastej nepravidelne rozpukanej borky
  • žkoreňová sústava je plochá, rozložitá

Púčiky

  • žpúčiky sú podlhovasto vajcovité, krátko prihrotené, hnedé až čevenkasté, silno živičnaté

Výhonky (letorasty)

  • žspočiatku sú zelenkavé, neskôr hnedé až tmavosivé (pomerne hrubé), lysé
  • žvetvičky aj konáre sú ohybné (pružné) - prispôsobenie sa tlaku snehu

Listy (asimilačné orgány)

  • žihlice sú 20 - 80 x 1,5 - 2 mm veľké, tmavozelené, lesklé, tupo hrotité
  • žvyrastajú po dve na brachyblastoch
  • žna priereze sú polkruhovité, žmierne kosákovito ohnuté
  • žna konárikoch sú husto zoskupené
  • žvytrvávajú 6 - 9 rokov

Kvety

  • ždrevina jednodomá, kvety rôznopohlavné (často sa vyskytuje dvojdomosť)
  • žkvitne VI  –  VII
  • žsamčie () šištice sú až 1,5 cm dlhé, podlhovasto vajcovité, stopkaté, zlatožlté, žvyrastajú vo väčšom počte na báze letorastu
  • žsamičie (♀) šištice sú guľovité až široko vajcovité, do 5 mm veľké, tmavočervené až fialovasté, krátko stopkaté
  • žvyrastajú po dve a viac na vrchole tohoročného výhonku

Plody - semená

  • plod je žšiška 2 - 6 x 1,5 - 2 cm veľká, pred dozretím zelená, po dozretí tmavohnedá, lesklá, veľmi premenlivého tvaru
  • žspodná časť štítku je preliačená a pupok zatlačený
  • dozrieva na jeseň druhého roku a tretím rokom odpadáva
  • žsemeno je do 5 mm dlhé, vajcovité, rôzne sfarbené – väčšinou čierne, ale aj hnedé, svetlé, škvrnité
  • žblanité krídelko je žltohnedé, dva až tri razy dlhšie ako semeno
  • žklíčivosť je okolo 80%
  • žsemenáčik je podobný semenáčiku borovice lesnej (má však zelený kmienok)

Rozšírenie

  • žvo vysokých pohoriach Európy nad hornou hranicou lesa, kde vytvára široký pás hustých nepriestupných porastov
  • žna Slovensku – Západné Beskydy, Malá a Veľká Fatra, Spišská Magura
  • centrum rozšírenia je v Nízkych a Vysokých Tatrách
  • žrastie  od 1 550 m n. m. (horná hranica lesa) - do 2 050 m n. m.
  • žnajnižší prirodzený výskyt na Slovensku je evidovaný na Muránskej planine v Hrdzavej doline (cca 600 m n. m.)

Ekológia

  • žpatrí medzi naše najskromnejšie dreviny
  • žje nenáročná na živiny, odolná voči extrémnym teplotám
  • žnáročná je na zrážky a najmä na svetlo
  • žrastie ± na všetkých podkladoch

Význam

  • žchránená drevina - menej ohrozený druh (LR)
  • žpôdoochranný, vodohospodársky, protilavínový (zabraňuje vzniku lavín a erózii pôdy)
  • žveľký význam má v okrasnom sadovníctve a pri tvorbe zelene v mestách
  • v okrasnom sadovníctve sa využívajú hl. jej tvarové (vzrastové) formy - tzv. "čarovníky"
  • z mnohých miest svojho prirodzeného výskytu bola v minulosti odstránená vypaľovaním a výrubom za účelom získania pasienkov (dialo sa tak vo všetkých vyšších pohoriach Slovenska  (Západné Tatry, Belianske Tatry, Nízke Tatry, Malá a veľká Fatra, ...)

Z histórie