(Quercus petraea (Matt.) Liebl.)
Habitus
- mohutný strom dorastajúci do výšky 30 m
- koruna je vajcovitá u solitéra široko rozložitá, ale menej rozkonárená ako u duba letného (Quercus robur)
- v poraste je koruna vyššie nasadená (menšia)
- kmene sú ± priame,kôra hnedosivá, neskôr sivá, hladká
- borka hnedosivá až černastá, pozdĺžne rozpukaná do plochých obdĺžnikovitých plátov, menej pevná ako u duba letného (Quercus robur)
Púčiky
- púčiky sú postavené po špirále, na konci nakopené okolo terminálneho púčika, ale menej ako u duba letného (Quercus robur)
- púčiky sú 6 - 12 x 4 - 5 mm veľké, hrotité, štíhlejšie ako u duba letného (Quercus robur)
- v ostatných znakoch sú podobné ako u duba letného (Quercus robur)
Výhonky (letorasty)
- pomerne hrubé, pozdĺžne ryhované, olivovo zelené až červeno hnedé
- lenticely sú vypuklé, bodkovité, belavé
- celkovo podobné dubu letnému (Quercus robur)
Listy (asimilačné orgány)
- listy sú jednoduché, elipsovité, perovito laločnaté, 8 - 12 x 4 - 7 cm veľké, najširšie sú v strede, laloky sú tupé, okraj je celistvý
- bočné žily ústia len do lalokov !
- vrchná strana je tmavozelená, lesklá
- spodná strana je svetlejšia, chĺpky sú len v pazuchách žíl
- na báze sú ukončené klinovito !
- stopka je 1 - 3 cm dlhá, dlhšia ako u duba letného (Quercus robur), na priereze zreteľne žliabkovitá
Kvety
- drevina jednodomá, kvety rôznopohlavné
- kvitne v máji súčasne s rozvíjaním listov, ale cca o 14 dní neskôr ako dub letný (Quercus robur)
- kvety sú morfologicky podobné dubu letnému (Quercus robur) s tým rozdielom, že samičie (♀) kvety sú na krátkych stopkách, až sediace
Plody - semená
- plod je 1,5 - 3 x 1-2 cm veľká, súdkovitá nažka (žaluď) najširšia v spodnej tretine, na konci stlačená v zrelosti hnedá, bez tmavších pásov
- čiaška je hnedá, tenkostenná, šupinovitá, krátko stopkatá, takmer sediaca
- klíčivosť ako u duba letného (Quercus robur)
Rozšírenie
- pôvodne rozšírený v menšej časti Európy ako dub letný (Quercus robur), ale na rozdiel od neho sa dub zimný (Quercus petraea) nevyskytuje vo východnej časti Európy
- na Slovensku rastie od najnižších polôh priemerne do výšky 680 (max. 1 145) m n. m. (2 – 4 lvs)
Ekológia
- svetlomilná drevina, menej náročná na úrodnosť pôd a vlhkosť ako dub letný (Quercus robur)
- rastie na kyslých aj zásaditých pôdach
- v požiadavke na vlahu rešpektujeme u duba zimného (Quercus petraea) dva ekotypy:
- lesostepný
- rastúci na stanovištiach s vyššou hladinou spodnej vody
- tvorí porasty s hrabom obyčajným (Carpinus betulus), vyššie s bukom lesným (Fagus sylvatica) v optime rozšírenia vytvára aj ± rovnorodé dubiny
Význam
- podobne ako dub letný (Quercus robur), drevo je ešte kvalitnejšie
- plodonosná drevina, plody (žalude) sú významným zdrojom potravy pre lesnú zver a vtáctvo hlavne v čase keď keď je semenný rok
- známy je ekotyp dub zimný - kokošovský (Quercus petraea - kokošovský), vyznačujúci sa priamym kmeňom a výnimočne kvalitným drevom, z tohto dôvodu bola aj v roku 1965 na výmere 20 ha vyhlásená „Národná prírodná rezervácia Kokošovská dubina", chránia sa tu prevažne na južných svahoch zachované bukové dubiny s pôvodnou kvalitnou varietou tzv. kokošovského duba zimného, z dreva týchto dubov boli podľa historických záznamov postavené aj lode Krištofa Kolumba