(Quercus pubescens Willd., nom. cons. prop.)
Habitus
- strom vysoký 7 - 15 m, koruna široká, guľovitá až dáždnikovitá
- na zlých – extrémnych stanovištiach aj ako ker
- kôra je svetlohnedá, pomerne skoro sa tvorí tmavohnedá až černastá, pevná, kockovito rozpukaná borka
- kmene bývajú poprehýbané a konáre pokrútené
Púčiky
- púčiky sú postavené po špirále, 4 - 6 x 3 - 4 mm veľké, sediace, na priereze tupo päťhranné, na konci nakopené
- obalové šupiny sú hnedé, plstnaté !
Výhonky (letorasty)
- letorasty sú olivovo zelené, neskôr červenkasto hnedé
- výrazne sivo plstnaté
Listy (asimilačné orgány)
- listy sú jednoduché, perovito laločnaté (4 - 5 lalokov) v základnom tvare obráteno vajcovité
- sú 5 - 9 x 3 - 6 cm veľké, najširšie ± v hornej tretine, na vrchole zaoblené na báze klinovité až srdcovité
- mladé listy sú husto plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce, tmavozelené, lesklé
- stopka je 0,5 - 2,0 cm dlhá, husto plstnatá
- listy tuhé - kožovité
Kvety
- drevina jednodomá, kvety rôznopohlavné
- kvitne IV - V, kvety sú morfologicky podobné ako u duba letného
Plody - semená
- plod je 1,5 - 2,5 x 0,8 - 1,5 cm veľká elipsoidná nažka v hlbokej plstnatej čiaške
- dozrieva prvým rokom IX – X
- klíčivosť je nízka (len 20 – 50%)
Rozšírenie
- pôvodne rozšírený v južnej Európe, hlavne na Balkánskom, Apeninskom polostrove a v severne časti Pyrenejského polostrova, na severe Francúzska a zasahuje aj na Kaukaz a do Malej Ázie
- na Slovensku sa vyskytuje v najteplejších oblastiach južného Slovenska od najnižších polôh cca do 560 m n. m. (maximálne 980 m n. m.)
- rastie najmä na vápencových podkladoch v lesostepiach s jaseňom manovým (Fraxinus ornus), dubom cerovým (Quercus cerris), javorom poľným (Acer campestre), brestom hrabolistým (Ulmus minor), drieňom obyčajným (Cornus mas) a ostatnými teplomilnými druhmi rastlín
Ekológia
- svetlomilná a teplomilná drevina odolná suchu
Význam
- pôdoochranný
- pomerne vzácna (chránená) drevina
- ako krajinotvorný prvok
